História obce
Obec je doložená z roku 1548 ako Hwkoch, neskôr ako Hunkouecz (1588), Hunkocz (1773), Hunkowce (1808), Honkovce (1920), Hunkovce (1927); maďarsky Hunkóc.
Obec patrila panstvu Makovica. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1711 sa útekmi poddaných takmer vyľudnila, v roku 1787 mala 30 domov a 203 obyvateľov, v roku 1828 mala 33 domov a 251 obyvateľov.
Za I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo. V roku 1932 sa obec zapojila do maloroľníckeho hnutia. V roku 1944 bola celkom zničená a po oslobodení obnovená. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch na okolí.
Hunkovská Poľana:
Obec vznikla v roku 1553 a zanikla v roku 1619. Obec je doložená z roku 1600 ako Hunkowec Poliana.
V strede obce, na návrší, vpravo od hlavnej cesty, v smere toku Ladomirky, stojí drevená cerkov z roku 1799. Je lemkovského typu s osemhrannými byzantskými kupolami, národná kultúrna pamiatka od roku 1968. Tento malý chrám bol dostačujúci pre vtedajší počet obyvateľov. Je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. Zaujímavosťou je natočenie svätyne na sever v dôsledku rešpektovania terénnych podmienok. Chrám bol opravovaný v roku 1922, následne však počas druhej svetovej vojny v roku 1944, bol nielen chrám, ale aj obec značne poškodená.
Je to trojpriestorový zrubový objekt osadený na nízkej kamennej podmurovke. Veža cerkvi postavená z hranolov je obložená vertikálnymi doskami, s hmotou stavby ich spája šindľová strecha zakončená štvorstupňovitými kupolami. Obdobne kupoly sú nad presbytériom a loďou. Dynamickú stupňovitú strechu uzatvárajú ornamentálne riešené barokové kovové kríže. Cerkov je na ochranu pred vonkajšími vplyvmi počasia obložená vertikálnymi doskami a lištami z ihličnanov.
Pôvodné drevené oplotenie, v tvare dlhých kmeňov, kmeňovej záseky, ktorému sa v miestnom nárečí hovorilo palánok, sa už nezachovalo. Do cerkvi sa vchádza cez drevenú bránu so šindľovou strieškou. Ikonostas a ďalšia pôvodná výzdoba chýba. V cerkvi nie sú vykonávané žiadne cirkevné obrady.
Za obcou, vpravo od Ladomirky, oproti benzínovej pumpy, je cintorín 2 918 padlých vojakov fašistického Nemecka.
Cintorín nemeckým vojakom z druhej svetovej vojny, aktérom bojov v Karpatsko-duklianskej operácii.
V polovici novembra 1944 sa v chotári obce na niekoľko dní stabilizovala frontová línia. Celé okolie Hunkoviec bolo zamínované a dominujúce výšiny nad obcou - Kobyliakov vrch (kóta 481) a chrbát Zapíla (kóta 471) - premenili fašisti na silne opevnený obranný systém z ktorého ovládli hlavnú cestu a celé okolie. V blízkom tyle mal nepriateľ sústredené početné zálohy vojska a bojovú techniku, predovšetkým tanky a delostrelectvo.
Počas bojovej činnosti bola väčšina obce zničená. V okolí sa dodnes nachádzajú zvyšky okopov, krytov, zemľaniek a jamy po výbuchoch granátov a bômb.
- Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny
Na pravej strane Ladomirky v blízkosti jej toku, poniže obce, oproti nemeckému vojenskému cintorínu z II. svetovej vojny je vojenské pohrebisko z I. svetovej vojny zriadené v roku 1922. Na ploche 380 m² je pochovaných 159 vojakov v 21 hroboch. Z nich je známy len Albert Korbus, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 58 (zomrel 10. 5. 1915), Rudolf Vogel, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 18 (zomrel 08. 5. 1915) a Karola Piliár, príslušník pluku č. 12 (zomrel 10. 5. 1915).
Vojenský cintorín z I. sv. bol v roku 2019 opravený z poskytnutých finančných prostriedkou z MV SR a za finančnej spoluúčasti obce Hunkovce.